Túžba chcieť

Autor: Ján Jamriška | 13.4.2015 o 21:08 | (upravené 14.4.2015 o 9:45) Karma článku: 13,53 | Prečítané:  307x

            Školstvo na Slovensku pomerne zaostáva za ostatnými školskými systémami v Európskej únií. Tituly moc neznamenajú, produkuje sa zbytočne veľa vysokoškolských absolventov, ktorí nenájdu uplatnenie vo svojej brandži a často krát skončia ako predavači v potravinách a podobne. Štatistiky neklamú, iba ľudia, čo rozprávajú, že im škola nič nedala. Je tomu naozaj tak?

            Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že pokiaľ sa človek v dnešnej dobe nesnaží, neuplatní sa. Začínal som od nuly. V sedemnástich rokoch som si kúpil prvú najslabšiu zrkadlovku a začal som vyvíjať veľa námahy, aby som sa dostal tam, kam som chcel. Začal som fotiť, neskôr kamerovať prvé reportáže, či hudobné videa. Dnes stále nedokážem uveriť tomu, kam som sa za ten krátky čas posunul, koľko vecí som sa naučil či už samoštúdiom, skúsenosťami či školou. Stále nový cieľ posúva moje hranice k úspechu. Priznám sa, že vysoká škola mi dala najmä kontakty, spoznal som veľa ľudí, ktorí ma v blízkej budúcnosti budú schopní zamestnať, pokiaľ budem dosahovať výsledky.

            Snaha dosiahnuť niečo, poprípade sa niečo nové naučiť musí byť obojstranná. Vysoká škola naučí základy, ponúkne prax v obore a študent by sa mal samoštúdiom doučiť to, čo potrebuje a získať potrebné skúsenosti, ktoré sa mu ponúkajú. Nie vždy to tak však funguje. Dnešný priemerný študent nie je spokojný so školou, ale nevynaloží žiadnu aktivitu, aby to zmenil. Iba sa nevedomky  prizerá ako mu ubieha rok za rokom a nakoniec zistí, že "mu škola nič nedala".

            Na vysokej škole sa človek často učí trpezlivosti, chápaniu, je vrhnutý do reálneho sveta a musí bojovať. Teda pri slovenských školách musí aspoň vydať viac námahy, ako obvykle. Túžba chcieť, je niekedy to, čo dnešným študentom chýba. Angažovanosť v praxi, získavanie skúseností je to, čo mňa posunulo tam, kde som teraz. Nevravím že to je moc, ale z práce, ktorá ma baví sa dokážem v 21. rokoch uživiť, a to mám pomerne vysoké náklady na život a zároveň kupujem stále novú techniku na kamerovanie. Pracujem kedy chcem a na zákazkách, ktoré chcem. Snažím sa stále posúvať svoje hranice a určujem si ciele, ktoré chcem v blízkej budúcnosti dosiahnuť.

            Hovoriť o nekvalitnom štúdiu na vysokých školách je jedna vec, no robiť si to štúdium kvalitnejším je tá druhá. Ja som sa počas týchto troch rokoch na vysokej škole naučil, že vysoká škola mi nedá lusknutím prsta všetko na tácke a ja budem len brať a brať. Zistil som, čo potrebujem robiť, aby som sa odlíšil od mojich konkurentov. Naučil som sa učiť sa robiť aj veci, ktoré nechcem, ale tak to bohužiaľ v živote chodí. Cítim, že s mojou prácou som ešte ani nezačal...toto je začiatok mojej cesty. Vysoká škola je pre mňa odrazovým mostíkom a snažím sa vyskočiť vyššie, ako by som normálne dokázal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?